Zobraziť kompletný text syntézy
Záverečný dokument Bratislavskej arcidiecézy (dostupný TU) reflektoval syntézu umeleckej skupiny na týchto dvoch miestach: „Súčasné umenie a Cirkev sa navzájom čím ďalej, tým viac od seba vzďaľujú. Stretnutia umelcov volali po dialógu, kde by umelci dostali teologické obohatenie a oni mohli poskytnúť svoju tvorivosť a jazyk a formy umeleckého vyjadrenia. Potrebujú jasný signál, že sú pre Cirkev dôležití.“ (Príloha, bod 3, s. 16) „Umelci predložili mnohé cenné podnety, z ktorých vyberáme v cirkevnom prostredí málo docenený prínos umenia pre prekonanie strnulosti – hravosť. Hravosť nepripisujeme iba deťom, ale je súčasťou tvorivosti a činnosťou pravej múdrosti: „… a hrala som sa pred ním v každý čas; …moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými.“ (Prísl 8,30-31). Hravosť prináša humor, schopnosť nadhľadu a ľahkosť vtipu, nebrať všetko príliš vážne, neuzatvárať sa do nemenných definícií, je aj prirodzenou prevenciou voči vyhoreniu či duchovnej starobe. Hravosť sa nenechá znechutiť, dokáže experimentovať a nanovo začínať.” (Príloha, bod 4, s. 16)
Záverečný synodálny dokument za Slovensko (dostupný TU) obsahuje túto zmienku: „Zo synodálnych konzultácií niektorých umelcov zasa vyplynula túžba po dialógu a rešpekte, vnímajú totiž, že súčasné umenie a Cirkev sa navzájom čoraz viac od seba vzďaľujú, čo sa negatívne prejavuje v sakrálnych priestoroch.“ (Bod 34, s. 7)